GREEN TEAM - ZELENÍ MUŠKETIERI
Ako autor detských rozprávkových seriálov by som rád uviedol, že autorská spoluúčasť pri príprave seriálu Green team – Zelení mušketieri je pre mňa naozaj veľká výzva, pretože ide o veľmi ťažké témy imaginárnych produktov, ktoré si okrem vody dieťa nemôže ani ohmatať, ani vidieť.
Ale poďme k opodstatnenosti tohto projektu a naliehavej potrebe dostať ho na obrazovky.
Momentálna nevyváženosť prírody, spojená s extrémnym počasím a živelnými katastrofami, je predovšetkým dielom človeka, jeho necitlivosti až arogancii k prírode, z ktorej ľudstvo iba ťaží a skoro vôbec nič jej nedáva. Denne počúvame o ozónovej diere, o topiacich sa ľadovcoch, extrémnych suchách, hladomore, epidémiách, čiernych skládka, toxikácii podzemných vôd, . Na druhej strane o hnutiach na záchranu toho a toho, ekologických dobrovoľných hnutiach, svetových kongresoch, nadáciách či výzvach na záchranu prírody. Ale povedzme si to na rovinu, Zem sa v priemyselnom ošiali , spojeným s netoleranciou nenažraných exemplárov ľudstva, rúti stále viac a čoraz rýchlejšie do záhuby. Osobne by som nechcel byť mojim vnukom, nieto ešte pravnukom. A keď si pozrieme na časovú os zistíme, že toho všetko sa udialo len za pár desiatok rokov.
No a zdôvodňujme si to akokoľvek, základná chyba je v jedinom – vo výchove. Kým naši starí rodičia nás ešte vedeli učiť láske k prírode, dnešní sú veľmi často svojim deťom tým najhorším príkladom. Dokonca neraz ich nabádajú, aby sa vykašľali na to či ono, aby si nevšímali čo sa ich netýka, skrátka oni to dajako dožijú a po nás potopa.
A to ešte stále nevravíme o problémami ľudstva v ubúdajúcimi zdrojmi energie. Dokedy bude môcť Zem fungovať z ubúdajúcich zdrojov? A neubúdajú hlavne pre našu roztopašnosť, nesolidárnosť a bezohľadnosť. Skrátka, hlavnou príčinou je akási prírodné negramotnosť, ktorou trpí aj naša generácia dospelých, No a ak chceme aby naše deti, naši vnuci a pravnuci zaobchádzali s prírodou lepšie, je našou psou povinnosťou naučiť to. Naučiť ich láske k prírode, ohľaduplnosti, solidárnosti a skromnosti., Naučiť ich pokore.
Voda, elektrická energia , či plyn sú každodennou samozrejmosťou detského života bez toho, že by si ich deti uvedomovali. Uvedomia si ich až vtedy ak nie sú, ale i to nechápu prečo. Nikto im totiž nepovedal akú dôležitosť pre človeka zohráva akýkoľvek zdroj energie a že všetko je pominuteľné. Vôbec netušia akú cestu musí prekonať kvapka vody kým opustí vodovodný kohútik, elektrina kým sa rozsvieti žiarovka a plyn kým si uvaríme čaj.
To všetko ich môžeme naučiť pomocou rozprávok. Ak však majú padnúť na úrodnú pôdu a ostať večné, musíme dodržať zásady, ktoré som si overil najmä pri seriály Bambuľkine dobrodružstvá. Postavy troch hlavných hrdinov – troch „Zelených mušketierov, ktorí deti oboznámia s vodou, elektrinou a plynom, musia dostať veľmi presvedčivý rozprávkový nádych, rozprávkový pôvod, rozprávkové vlastnosti, rozprávkovú moc. Iba vtedy sa deti s nimi stotožnia, uveria im. budú sa na nich chcieť podobať, hrať sa na nich, stať sa nimi. Ako protipól musia byť reálne deti, ktoré ich zoberú vážne, čím dosiahneme rozprávkovo-reálny dialóg. No a nezáživné didaktické poučovanie, ktoré deti nemajú radi, nahradí pesnička, v ktorej toto poučenie bude pretavené do hravej a zrozumiteľnej formy. Tento model sa skutočne overil. Bambuľkine dobrodružstvá sa preto stali kultovým seriálom. Vyrastalo na nich už niekoľko generácii a ešte veľa generácii vyrastie..
Ako som už povedal v úvode, nebude to ľahká úloha ani pre mňa ale ani pre realizátorov. Ale treba si uvedomiť že dobrá a presvedčivá realizácia takéhoto projektu nie je lacná a vyžaduje si ja svoj čas. Akékoľvek podcenenie čohokoľvek z týchto skúseností, môže mať za následok že sa tento ušľachtilý zámer minie cieľa. A to by bola naozaj škoda. Pretože táto tematika, ktorá bude v krátkej budúcnosti žeravá, je dnes už veľmi, veľmi horúca.. Čím skôr to deti naučíme, tým skôr pochopia, že energiami treba šetriť a stotožnia sa s tým.
Peter Guldan